Trh. Mapusa, India

 
"Vianocny trh".


Ovocie, zelenina, DVDcka z Bollywoodskej produkcie a CDcka  s goa trance muzikou, plus oblecenie je samozrejmostou.  Na predaj su atrapy atrap vianocnych stromcekov a neveritelne mnozstvo blikajucich "epileptickych"svetielok. A radia. A zlato a striebro. (Ok, my friend, nieje to prave stiebro, ale mix, ale je pekne, nie?). Netusil som, ze okrem vonnych tyciniek sa predavaju na vahu aj cinove riady do kuchyne. Prosto si kupite dve kila priborov a tanierov.
Oprava hodiniek na pockanie, hlasi reklama, co suhlasi, ak mate cas tak tri hodinky. Vsade je velmi vela ludi. A zapadnutych cajovni a mikrorestauracii a psov, to je jasne. A zobrakov a mrzakov. A do toho kriku a hluku , do tej vravy, do tej meli, trmy vrmy peckuju  vsade z reprakov vianocne koledy.
Stastne a vesele. 

Odpad

Odpadky v Indii.
Na Goa, po dedine  Arambol,  chodi kazdy den auto s vleckou, na ktoru kazdy vyhodi odpadky. Auto sa nezastavuje, iba pomalinky prejde hlavnou ulicou. Ze ide, (kazdy den je to v inom case) zistite podla hlasnej "krisnackej" muziky. "O Hare Rama" vyhrava  nahlas z repraku na instalovaneho  na streche auta a vy vtedy viete, ze musite zobrat odpadky a utekat za nim. Vyhodit ich na nakladny priestor, zamavat.
Jednoduche.
Organicky odpad vyhadzujeme za dom na kvazi dvorcek. Napriklad vcera. Prisli sme domov az neskoro vecer a zistili sme, ze v dedine nebol skoro cely den prud. V chladnicke rovnaka teplota ako vonku. Super. Hodil som do sacku pokazeny syr paneer, sosovicovy  dahl, co sme uvarili, plus supy z babanov a melonu. Vysiel som von, vysypal to na zem. Odpadky ani nedopadli na zem, ked sa z viacerych krikov vyrutili  psi a vrhli sa na to. Mali na veceru paradny syr so sosovicou. Odvdacili sa  tym, ze celu noc strazili nas dom a zavyjali. Rano som sa tam isiel pozriet. Supy od bananov supovalo male teliatko a na melone si pochutnavali prasce. Slastne grgli a zmurkli na mna. Dufam, ze nas nebudu chciet dnes v noci strazit . Recyklacia.

Cas je v Indii husty ako mango smoothie

 
Po tyzdni som si uz ako tak zvykol na to, ze cas moze plynut roznymi rychlostami.
Zacalo sa mi to vlastne pacit.
Prestal som nosit telefon, prestavam sledovat cas.
Vsetko sa vlecie, vsetko  je pomale.
Na vsetko je cas.
Cas sa zhustil natolko, ze mam pocit, ze sa ho mozem dotknut.
 

 
 

Vasiliy

Na zaciatku i na konci mora je plaz, na nej kazdy vecer, ked vyjdu hviezdy, trh a to je spravne miesto i cas, aby sa tu ukazal Vasiliy.

Odchod


Po dlhom a blaznivom dni v Pune ideme na vecer rychlo kupit listky na autobus, lebo vlak uz nestihame. Autobus nam ide az minutu po polnoci, ale zistujeme, ze zastavka je akesi odpocivadlo pri dialnici. A tam sa musime dostat...